S príchodom nového roku si na nás počkalo niekoľko prekvapení. Zdá sa, že slovenská filmografia sa v poslednom období čoraz viac prebúdza k životu, výsledkom čoho nám január priniesol až dve filmové pochutiny.
Prvým z dvoch slovenských prvotín je film Tango s komármi, kde si na svojom zgustla už, pomerne ostrieľaná dvojka- Roman Luknár a Andy Hajdu s réžiou a scenárom bratov Lutherovcov. Tento film presne zapadá do profilu posledných slovenských filmov, lebo je tak typicky úprimný, čo vedie k pocitu (občas) smiešnej trpkosti. Pozerá sa na problematiku večne (zložito) prepletených ľudských vzťahov, ktoré sú klasicky nejasné a komplikované, lebo komplikovaní sú sami ľudia. Príbeh je vytvorený zaujímavým spôsobom, kde na začiatku absolútne netušíte, čo majú všetky tie postavy spoločné, ale postupne, ako sa prehrýzate cez pomerne originálny dej, pomaly vám to dochádza. Dozviete sa, že honba na rozvod a vyriešenie starých účtov môže dať človeku celkom zabrať, a že niekedy sú veci úplne inak, ako sa sprvu zdajú. Nepriehľadnosti a nejasnosti však prinášajú len ľudia, ktorí svojimi klamstvami a polopravdami, takpovediac, unikajú pred pravdou, lebo... „pravda je niekedy pekné svinstvo“, ako hovorí slogan k filmu.
Niektoré hluché miesta vypĺňa vydarená hudba, na ktorú každá postava „tancuje“ svoje „tango s komármi“, teda s večne a otravne bzučiacimi klamstvami, ktoré sa nám neustále pripomínajú. Ale, ak som to dobre pochopila, klamstvá sú síce ako komáre a pravda je pekné svinstvo, ale koniec-koncov je vždy lepšie skončiť v tom svinstve, ako klesnúť na dno dobodaný stovkami sosákov.
Svoju pochvalu by som udelila začínajúcej herečke Tereze Nvotovej (áno, nemýlite sa, mladšia sestra Doroty), ktorá zažiarila už v Malých oslavách, a ktorej prirodzený výkon určite stojí za povšimnutie. Za povšimnutie určite tiež stojí tangovo ladená hudba pod taktovkou Jozefa Vlka, ktorá nevtieravo dopĺňa a zdôrazňuje jednotlivé okamihy deja.
Určite je Tango s komármi jeden z tých filmov, kde sa divák smeje cez a pozitívne, určite neodchádza z kina s pocitom premárneného času. Tento filmík je zaujímavý aj svojou kozmopolitnosťou, pretože počas deja postavy prehovoria až piatimi rôznymi jazykmi a vy to ani nestačíte zaregistrovať.
Tango s komármi (SR/ČR, 2009, 97min.)
Scenár a réžia: Miloslav Luther. Kamera: Igor Luther. Hudba: Jozef Vlk. Strih: Alois Fišárek. Hrajú: Ady Hajdu, Roman Luknár, Tereza Brodská, Diana Mórová a iní
V poradí druhé dielko našej prebudenej filmografie nesie priam éterický názov- Pokoj v duši. Najvýstižnejší prívlastok by asi znel- prudko slovenský. Z každého okamihu a už od počiatku na vás dýcha slovenská realita, dávkovaná neobvykle veľkou lyžicou a občas až priveľmi surovo.
Na jednej strane žasnete nad nádhernými zábermi prírody, pri ktorých sa vám ani veriť nechce, že pochádzajú z krajiny, z ktorej pochádzate aj vy.
Na strane druhej sledujete osudy ľudí, ktorí by akože mali byť vašimi krajanmi, ale na to vám občas prídu až priveľmi tvrdí, priveľmi neotesaní, a snáď až priveľmi navyknutí na svoju „priateľku“ fľašku. Slovensko teda pôsobí ako krajina plná kontrastov, ktorou možno aj naozaj je- zvonka nežne krásna s tvrdým srdcom vnútri. Myšlienka ukázať celému svetu našu rodnú hrudu takú, aká naozaj je, sa nepochybne podarila. Okrem toho, príbeh slovenského podvodníka, ktorý má navyše poriadnu smolu, bude určite bárskomu blízky, pretože smoliarov je u nás viac než dosť. A smoliarov v bezvýchodiskovej situácii ani nehovoriac.
Ale ak máte slovenskej reality pokrk, pouvažujte nad tým, či ju naozaj túžite vidieť ešte aj v kine, hoci pod takým paradoxným názvom- Pokoj v duši.
Aby som však nikomu nekrivdila, vo filme nájdete pár brilantných detailov. Hoci dej je občas ťažkopádny, kamera je urobená takým fantastickým a prirodzeným spôsobom, že vás skoro nikdy nenudí. Môžete hľadať, koľko len chcete, ale nenájdete v dialógoch žiadne „klišoidné“ repliky, teda okrem jednej, ktorá tam bola vsunutá zámerne a čo sa týka postáv, nech je ich osud akýkoľvek, film vás nikdy nenúti ich ľutovať, naopak, poviete si: „Každý si žije život aký chce a má, čo mu patrí“ a to je, pre nás Slovákov, strašne príznačné.
No a nakoniec, aby som nezabudla- pesnička, ktorá prišla naozaj až na úplný koniec, ale bola skutočným pohladením duše.
Sedeli sme v tmavom kine, ktoré, hoci bolo úplne plné, mlčalo a nikto sa neopovážil zodvihnúť. Každý chcel ešte chvíľku posedieť a nájsť ten spomínaný pokoj v duši, ktorý očakával od filmu. Bolo to totiž ako keď kus tuhého pokrmu zalejete lahodnou omáčkou, ktorá napraví predošlú trpkú chuť.
Každopádne, Pokoj v duši je určite jeden z filmov, ktorý sa oplatí vidieť, ale zrejme nepatrí medzi tie, ktoré potrebujete vidieť dvakrát.
Tak, či onak, slovenská filmografia sa konečne prebúdza a už len preto sa oplatí zavítať do kina a podporiť ju! Veď po dlhoročnom suchu presýtenom americkými treťotriednymi kúskami je to určite príjemné osvieženie.
Pokoj v duši (SR 2009, 97 min.)
Réžia: Vladimír Balko. Scenár: Jiří Křižan. Kamera: Martin Štrba. Hudba: Michal Lorenc. Strih: Jan Daňhel. Hrajú: Attila Mokos (v slovenskom znení Igor Kasala), Roman Luknár, Robert Wieckiewicz (v slovenskom znení Ján Króner), Helena Krajčiová, Jan Vondráček (v slovenskom znení Ivan Martinka), Jaromír Hanzlík, Lukáš Hipp
Novoročný slovenský filmový duel alebo Ako s Pokojom v duši zažiť aj Tango s komármi
25.02.2009 00:00:00
alebo Ako s Pokojom v duši zažiť aj Tango s komármi
Komentáre